V srdci môjho fotografického portfólia sa nachádza aj rodinná fotografia. Nie však tá ateliérová s vyčačkaným pozadím a vintage rekvizitami. Ako fotograf sa snažím o vytvorenie autentického dokumentu, akejsi fotografickej sondy do zdanlivo všednej rodinnej každodennosti.
Ako trojnásobný otec na vlastné oči sledujem, že deti nám naozaj rastú pred očami. Niekedy sú to až skokovité zmeny a to, čo ešte do včera bolo samozrejmosťou, dnes už neplatí. A nikdy sa už nevráti. Práve tu vnímam fotografiu ako veľmi silný nástroj, ktorý dokáže uchovať kontinuum rodinného príbehu živé.
Nie som zástancom nekonečných návratov do minulosti. Myslím si však, že občasné ohliadnutie sa za tým, kde a ako rodina žila, čím si kedysi prechádzala, čo rodinu tešilo alebo naopak skúšalo sily jej členov, môže byť – najmä v ťažkých chvíľach – prospešné.
Veci, ktoré nám dnes prídu všedné, získavajú na takýchto rodinných fotografiách punc najcennejších klenotov. Pravé rodinné striebro. Niekedy ich prirovnávam ku kvalitnému vínu, ktoré dozrieva až časom. A práve tak ako dobré víno, aj táto fotografia sa nezaobíde bez určitých príprav.
Pred samotným fotografovaním je dôležité sa najskôr stretnúť, zoznámiť a pokúsiť sa o nadviazanie vzájomnej dôvery. Bez aspoň základnej dôvery nie je možné vniesť do obrázkov prirodzenosť, nehu a intimitu. To sú podľa mňa základné atribúty rodinnej fotografie. Vyzubené úsmevy, špičkové mejkapy a módne doplnky prenechávam iným.
Malá ukážka zo všedného rána jednej nevšednej bratislavskej rodiny
